Grécko: Smrteľný zásah pre ideu Európy?

Autor: Max Steuer | 7.7.2015 o 6:35 | Karma článku: 3,53 | Prečítané:  995x

Napriek zdanlivo nekonečnému počtu názorov na (ne)zotrvanie Grécka v eurozóne ostáva prevažujúca časť verejnej diskusie až prekvapivo jednostranná.

Táto jednostrannosť, ktorá pretrváva aj po vyhlásení výsledkov gréckeho referenda, je spôsobená tromi tendenciami.

1. Hľadanie vinníka miesto diskusie o dôsledkoch

Čo spája väčšinu (mnohokrát navzájom nekompatibilných) názorov na súčasnú situáciu je, že sa pozerajú omnoho viac do minulosti (kto ju spôsobil) než do budúcnosti (k čomu môžu jednotlivé alternatívy viesť).

Obzvlášť po gréckom referende vyzerá byť prizma, cez ktorú sa (ak vôbec) analyzujú dôsledky prípadného Grexitu, jasná: je to prizma vinníka. Prvá skupina tvrdí, že vinníkom súčasnej situácie sú nadnárodné inštitúcie (tzv. Troika), ktorá tlačila na úsporné opatrenia ignorujúc vôľu „ústavodarnej moci“: gréckeho ľudu. Zástancov tohto postoja je ľahké spoznať: sú to tí, u ktorých hojne nájdete pojem „neoliberálny“ vo všetkých podobách. Menej alebo viac zanietená chvála gréckeho „nie“ a/alebo viera, že Grékom sa vyjednávacia pozícia s veriteľmi po referende posilnila a nakoniec v eurozóne zostanú, sú ďalšími poznávacími znakmi tohto názorového prúdu.

Ďalej tu tí, ktorí sa na situáciu pozerajú s výrazom „ja som vám to hovoril/a“, pretože obhajovali vylúčenie „nezodpovedného Grécka“ z eurozóny alebo zamietnutie/zníženie finančnej pomoci už dávno. Grécke referendum je pre nich vyvrcholením reťazca chybných rozhodnutí v prvom rade Grécka, v druhom rade EÚ, Grexit nevyhnutnosťou.

Nakoniec sa ozývajú tí, ktorí pomoc Grécku spočiatku podporovali, postupne a najneskôr po nedeľnom referende s krajinou však definitívne stratili trpezlivosť. Ak Grékom referendové „áno“ mohlo zachovať členstvo v eurozóne, teraz je už táto cesta nepriechodná.

Pohľad vpred pri všetkých troch skupinách ostáva vo vágnej pozícii „snáď už nejako bude“ (lepšie alebo horšie).      

2. Ekonomické kalkulácie ignorujúce politické náklady

Ak už okrem hľadania vinníka nejaká diskusia o dôsledkoch prebieha (a bolo by chybou tvrdiť, že aspoň v odborných kruhoch sa tak nedeje), je plná štatistík, ukazovateľov či kalkulácií (o nákladoch a výnosoch návratu k drachme, ústupkov zo strany Troiky...). To samo osebe nie je zlé, až dokým takáto diskusia nezačne čoraz výraznejšie ignorovať politické náklady a výnosy tej-ktorej alternatívy.

Iba vo vzácnych prípadoch (napríklad od T. G. Asha) počujeme o tom, ako sa odchod Grécka z eurozóny (ne)spája s odchodom z EÚ či ako by Grexit ovplyvnil bezpečnostnú architektúru Európy. Tieto hlasy sú ako kvapka v mori ekonomických argumentov. Pritom by si vyžadovali dôslednú diskusiu napríklad to, že strata Grécka ako kľúčového strategického partnera v regióne nebude pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ nič znamenať – a teda sa nedotkne životov občianok a občanov každého členského štátu EÚ. Čo je ľahké myslieť si pri pohľade na väčšinu novinových titulkov k téme.  

3.  Komplex národných štátov bez európskeho spoločenstva

Tretia tendencia poukazujúca na jednostrannosť „gréckej debaty“ je – použijúc pojem zo sociálnych vied – zotrvanie na jednej úrovni analýzy, úrovni národných štátov. A tak ešte aj v niektorých rozsiahle zdokladovaných analýzach sa dozvieme maximálne to, čo by to-ktoré riešenie znamenalo pre Grécko, Slovensko, Nemecko et cetera. 

Na čo takmer každý zabudol je, čo by Grexit znamenal pre ideu Európy, ktorá sa vytvorila po Druhej svetovej vojne a prispela k väčšine európskych úspechov. Dobrým minimalistickým príkladom (ktorý je však opäť potrebné vnímať v širšom než slovenskom meradle) je osud gréckych euromincí s národnými gréckymi motívmi, ktoré by aj po Grexite museli zostať v obehu a vysielali by symbolický odkaz neúspechu idey duality medzi národnými kultúrami a európskym spoločenstvom dlho po „vychladnutí“ situácie.

Čo z toho vyplýva: Potreba väčšej plurality

Ak sa vymaníme z troch bludných kruhov tendencií k jednostrannosti súčasnej diskusie o Grécku, nemusí, ale môže sa nám naskytnúť úplne iný pohľad na existujúci kontext s dopadom na naše hodnotenia otázok ako „čo to bude znamenať pre občianky/občanov SR“, „pri ktorej alternatíve najviac získame a najmenej stratíme“ či „aké sú naše dlhodobé záujmy ako občanov/členských štátov EÚ“.

Mohli by sme sa dostať k, napríklad, z pohľadu súčasnej diskusie menšinovému, ale potenciálne relevantnému záveru: náklady politickej dohody s Gréckom, zmietaného krízou a radikálne ľavicovou vládou, sú zlomkom nákladov za zasadenie zásahu pre politickú ideu Európy (nevraviac o právnom chaose, ktorý by ho sprevádzal), za ktoré budeme platiť v bližšej a vzdialenejšej budúcnosti..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?